Enfleurage : Tradičná technika extrakcie za studena a za tepla

Postupy extrakcie surovín

Tu sú rôzne postupy extrakcie surovín používané v parfumerstve:

• Destilácia
• Extrakcia prchavým rozpúšťadlom
• Lisovanie
• Enfleurage
• Head space
• Extrakcia CO2 alebo sofact

História enfleurage: Od staroveku po Grasse

Technika enfleurage, praktizovaná už v staroveku, sa bežne používa od začiatku 18. storočia. V tej dobe niektoré obzvlášť krehké suroviny nemohli byť spracované destiláciou a boli teda extrahované enfleurage za studena alebo enfleurage za tepla.

Vyvinutá v Grasse, na juhu Francúzska, táto extrakčná technika bola kedysi veľmi rozšírená, avšak bola opustená okolo roku 1930, keď sa postup extrakcie prchavým rozpúšťadlom stal spoľahlivým.

Čo je enfleurage?

Enfleurage možno vykonávať za studena alebo za tepla, v závislosti od spracovávaných materiálov.

1. Enfleurage za studena

Tento postup extrakcie sa používa pre jazmín, narcis alebo tuberózu — kvety príliš krehké na zahrievanie. Spočíval v rozotretí vrstvy živočíšneho tuku pri izbovej teplote na dosku obklopenú dreveným rámom. Kvety nesmeli byť vystavené vysokým teplotám, aby sa ich vôňa nenarušila.

Postup:

• Kvety sa najprv triedia, aby sa zachovali len tie najčerstvejšie.
• Následne sa kladú ručne, jeden po druhom, na tuk (ktorý môže byť rastlinného pôvodu), kde odpočívajú asi 24 hodín. Jemne rozotretý tuk potom absorbuje ich vône.
• Operáciu treba niekoľkokrát opakovať, kým sa tuk nesýti vôňou kvetov, ktoré sa potom ručne odoberú.

Na konci procesu sa tuk zozbiera špachtľou a potom sa v tlčúcich strojoch premyje alkoholom. To umožnilo oddeliť ho od voňavých molekúl a po odparení získať vzácny «absolút z pomád».

2. Enfleurage za tepla (Macerácia)

Nazývané aj «macerácia», tento postup umožňoval lúhovanie odolnejších kvetov alebo iných rastlín v olejoch a tukoch zložených z 75 % bravčového a 25 % hovädzieho tuku, zahrievaných vo vodnom kúpeli medzi 40 a 60 stupňami.

Kvety sa miešali drevenou špachtľou v zahriatom tuku počas dvoch hodín. Použité kvety, každý deň obnovované čerstvými, sa lúhujú najmenej 24 hodín.

Tuk, ktorý mohol byť zahriaty aj slnečným teplom, sa potom zachytával odkvapkávaním cez veľké cedidlá a filtroval cez plátené handry. Výsledný produkt bol nakoniec premytý alkoholom v tlčúcich strojoch.

Toto enfleurage za tepla sa používalo pre májovú ružu, pomarančový kvet a mimózu. Tieto suroviny umožňovali získať veľmi bohaté a elegantné produkty, vyhradené pre výnimočné kompozície.

Nevýhody a modernosť techniky

Enfleurage, či už za tepla alebo za studena, malo niekoľko nevýhod, ako napríklad:

• Nízka výťažnosť: 1 kg tuku dokázal absorbovať 3 kg kvetov.
• Manuálna technika vyžadujúca náročné odborné znalosti, teda kvalifikovaný personál.
• Veľmi zdĺhavý postup.
• Veľké množstvo materiálov (rámy, tlčúce stroje…) je nevyhnutné.
• Je potrebné zvládnuť kontrolu teploty v miestnosti, kde sa enfleurage vykonáva.

Okrem toho táto metóda vyžaduje veľkú pracovnú silu, je veľmi nákladná a preto nemôže byť použitá pre bežné parfumérske kvety.

Konečný produkt, nazývaný «absolút z pomád», je vyhradený pre veľké parfumérske domy alebo pre tých, ktorí investujú značnú sumu do svojho koncentrátu. Treba poznamenať, že v Guerlain bolo nedávno vykonané enfleurage tuberózy v mangovom masle: Flora Bloom od Guerlain.

Technika enfleurage dnes

Táto stará technika bola teraz nahradená extrakciou prchavým rozpúšťadlom a extrakciou CO2 alebo sofact. Enfleurage sa dnes používa len zriedka. No nové iniciatívy enfleurage sa opäť praktizujú v Grasse, najmä pre tuberózu.

Výnimka: Monoï de Tahiti

Na Tahiti stále existuje, hoci diskrétne, jedna operácia enfleurage. Nevykonáva sa na drevených rámoch, ako v 18. storočí, ale «namáčaním» kvetov Monoï, alebo kvetov Tiaré, po dobu 10 dní.

Tieto kvety sú spracovávané v kokosovom oleji, aby sa získal Monoï de Tahiti s chráneným označením pôvodu. Tento olej, používaný na telo alebo vlasy ženami, mužmi a deťmi, je stále súčasťou miestnych zvykov a rituálov. Pravý Monoï spoznáte podľa kvetu tiaré vloženého do vnútra flakóna.

Tradiční metóda predávaná výhradne na Tahiti spočíva v zmiešaní kokosového oleja s kvetmi tiaré a tiež s jednou veľmi prekvapujúcou zložkou: bruškom pustovníčka, aby sa urýchlila fermentácia zmesi. Táto zmes sa potom vystavuje na slnku, na čerstvom vzduchu.

No tento tradičný olej Monoï nemôže byť predávaný na export z dôvodu platnej legislatívy.

Enfleurage a olfaktívna pyramída

Produkty získané vďaka enfleurage sa podieľali na základných tónoch — tónoch, ktoré sa odparujú pomaly a umožňujú «fixovať» parfum, aby dlhšie vydržal.

Treba vedieť, že hoci parfumy evokujú poéziu, sny a vyvolávajú emócie, zakladajú sa predovšetkým na precíznych vedeckých a fyzikálnych poznatkoch. Vôňa je komplexná, rafinovaná a delikátna kompozícia tónov vybraných pre ich prchavosť alebo naopak perzistentnosť, ktoré tvoria to, čo nazývame «olfaktívna pyramída».

Parfum je veľmi často zobrazovaný vo forme olfaktívnej pyramídy, ktorej vrchol tvoria vrchné tóny (najprchavejšie tóny, cítené ihneď po rozprašení parfumu), strednú časť srdcové tóny a základňu základné tóny.

Ide o schému, ktorá je na prvý pohľad jednoduchá a prehľadná, no v skutočnosti je oveľa komplexnejšia, keďže rôzne tóny sa navzájom dopĺňajú, prelínajú, vrstvia a môžu sa vzájomne povzniesť.

Záver

Enfleurage prináša vynikajúce výsledky a umožňuje získať esencie najvyššej kvality.
Bohužiaľ, postup je veľmi nákladný a zložitý.

Bol z veľkej časti opustený (okrem niekoľkých výrobcov z Grasse, ktorí ho stále využívajú remeselným a diskrétnym spôsobom).