Olfaktívna pamäť: Prečo je parfum sídlom emócií

Budovanie olfaktívneho vkusu

Všetko sa zmení pod vplyvom rodičovského vnímania, a neskôr aj širšieho okruhu ľudí, ktorí dieťaťu hovoria, a teda ho ovplyvňujú: „toto je dobré, toto smrdí”.

Naše osobnejšie záujmy sa formujú počas „vôňových dobrodružstiev” spojených so šťastnými udalosťami. Predstavte si, že Váš milovaný starý otec Vás vzal na prechádzku v deň Vašich 10. narodenín (svietilo slnko, daroval Vám nádherný darček, obed bol vynikajúci) a ako milovník vidieka Vám dal objaviť vôňu orgovánu.

Je veľmi pravdepodobné, že celý Váš život si s dojatím budete spomínať práve na ten orgován.

Vôňa alebo parfum je najintenzívnejšou formou spomienky. „Mali by sme byť verní parfumu, aby naši synkovia boli verní našej spomienke”, napísala pred niekoľkými rokmi Marie Claire Pauwels.

Parfumové konzultácie Sylvaine Delacourte

Takýto prístup uplatňujem vo svojich parfumových konzultáciách. V salóne, ktorý je vhodný na dôverné rozhovory, cestujem so svojimi klientmi pamäťou, aby sme znovu objavili a prežili šťastné okamihy — od najdávnejších čias až po súčasnosť — vychádzajúc z toho, že olfaktívne dedičstvo sa formuje v detstve, pred 10. rokom života, a že človek akoby strávil celý život jeho hľadaním.

Počas zhruba dvoch hodín zbierám všetky pozitívne vône spojené s okamihmi šťastia, zaznamenané v „tej veľmi tajnej čiernej skrinke”. Určujem tak olfaktívne dedičstvo. Následne ho potvrdzujem pomocou tónov alebo olfaktívnych akordov, ktoré predkladám k čuchaniu, aby vyvolali reakciu a potvrdili moje voľby.

Som pripravená začať prácu na parfume na mieru. Za posledné 2 roky sme vytvorili asi pätnásť parfumov: rovnako mužských ako ženských.

Psychológia a neurovedy: Limbický systém

Čuch je jediným z našich piatich zmyslov, ktorý má priamy prístup k pamäti, teda k našej čiernej skrinke.

Vôňa, aróma z kuchyne, jemný parfum letného dažďa — a už sme vymrštení do minulosti. Spomienka sa vynorí na povrch: farby, svetlá, presné miesto, kde sa udalosť odohrala. „Raz, keď som vstúpila do jedného domu, rozplakala som sa.

Práve som znova objavila vôňu domu môjho detstva,” spomína Christiane Samuel, spoluautorka knihy Êtes-vous au parfum ?

Čuch totiž umožňuje prístup k emóciám a pocitom nahromadeným od raného detstva, dopĺňa Patty Canac, odborníčka na parfumériu. „Žiadny iný zmysel nedokáže stimulovať pamäť tak silno.”

Vedecké vysvetlenie

Aj keď sa táto skúsenosť môže zdať iracionálna, existuje pre ňu vedecké vysvetlenie. Nos zachytáva vône, ktoré putujú do čuchového bulbu, prepojeného s limbickým systémom. Limbický systém je akási naša čierna skrinka — sídlo emócií a pamäti. Zvláštne je, že čuch je jediný zmysel, ktorý má priame prepojenie s touto vzácnou čiernou skrinkou.

Výsledok: emócia predchádza informácii. To znamená, že to, čo je vnímané, vyvolá potešenie, úzkosť alebo nostalgiu ešte predtým, než to mozog dokáže identifikovať.

„Naša citlivosť na vôňu začína od najmladšieho veku. Pri hľadaní materského prsníka je novorodenec priťahovaný vôňou vylučovanou bradavkou,” potvrdzuje André Holley, profesor neurovied v Lyone a autor knihy Éloge de l’odorat. Do veku 12 rokov si dieťa zaznamenáva veľké množstvo príjemných vôní aj nepríjemných pachov.

Trvalo zapísané v pamäti tvoria olfaktívne dedičstvo jednotlivca. Práve tieto spomienky budú počas celého života — okrem iných faktorov — ovplyvňovať jeho vkus pre tú či onú vôňu.

Osobný vzťah k parfumu

Ak si ceníme nejakú Eau de Toilette, je to často preto, že v nej nachádzame svoju minulosť. Pokiaľ ide o mňa, ak milujem L’Heure Bleue, je to preto, že mi pripomína biely lepidlo z môjho detstva, vanilkové oblátky a rúže na pery, ktoré som kradla mame.

Vône rovnako ako parfumy zohrávajú dôležitú úlohu v spoločenskom živote. Odhaľujú informácie o druhom: jeho hygienu (telesný pach), zdravie (pach z úst) a osobnosť (zvádzajúcu alebo nenápadnú, jednoduchú alebo sofistikovanú). „Vôňa je telo a parfum je odev alebo make-up, ktorý tu je, aby nás zvýhodnil.”

Podľa mňa je to dokonca viac než odev alebo ozdoba — parfum musí zodpovedať olfaktívnemu dedičstvu, a teda odhaľovať hlbokú osobnosť. Je prepojený s našou identitou!

Vôňa a spoločenské vzťahy

„Vôňa patrí do sféry intímneho, zatiaľ čo parfum sa zapisuje do sféry spoločenského,” zdôrazňuje Samuel Socquet-Juglard, autor rôznych diel o parfumérii. Niekedy však telesné vône súvisia s kultúrou a civilizáciami.

Napríklad Japonci nazývajú Zápaďanov „smrdiacimi maslom” vzhľadom na množstvo mliečnych výrobkov, ktoré konzumujú. Zdá sa, že pre nich vydávame vôňu kyslého mlieka.

Nos je sprievodca. „Môže nás k niekomu pritiahnuť alebo nás naopak od neho vzdiali. Keď povieme, že niekoho nemôžeme vystáť, znamená to, že ho cítime príliš,” analyzuje Christiane Samuel. Milovať niekoho, čí zápach neznesieme, je v skutočnosti mimoriadne ťažké, ba priam nemožné.

„Môžeme si zvyknúť na nevzhľadný zovňajšok, nie však na vôňu, ktorá nám vadí. Možno byť priateľmi, ale milencami nie,” dodáva Samuel Socquet-Juglard.

Pri parfume je to menej kategorické — milovaná osoba ho môže vždy zmeniť. „Ak vyvoláva nevoľnosť, je zaujímavé pochopiť prečo,” pokračuje. „Sledovaním vlastnej olfaktívnej histórie možno objaviť napríklad, že ruža pripomína zlostú starú mamu, ktorej sa v detstve báli.”

Čuch v terapii

Nevedomie, stále nevedomie. Práve ono reaguje, keď ho osloví čerstvo vylisovaný citrón, stránky starej knihy alebo prechádzka lesom. Účinky, ktoré môžu byť dokonca terapeutické.

Juž dva roky využíva Christiane Samuel vône vo svojej práci logopéda pri rehabilitácii. Ide o nový prístup vo Francúzsku, bez obdoby v Québeku. Pomáha amnestickým pacientom alebo pacientom po kóme obnoviť pamäť dráždením nosovej dutiny. Presná vôňa môže niekedy spustiť pamäťový systém.

„Dokonca môžeme vyvolať reakciu u pacientov v kóme tým, že im dáme čuchať ich vlastnú Eau de Cologne,” vysvetľuje. „Ich reakcia je okamžitá, podobná reakcii novorodenca, ktorý chce komunikovať.”

Amoniak proti sexuálnym pudom?

Centrum štúdia a výskumu Univerzity v Montreale (CERUM) využíva postup nazývaný olfaktívne podmieňovanie, ktorý umožňuje osobám trpiacim sexuálnymi odchýlkami lepšie zvládať svoje pudy.

Počas terapie trvajúcej niekoľko mesiacov musí dotyčná osoba — často recidivista znásilňovač — rozbiť ampulku amoniaku vždy, keď dostane erekciu. Výpary okamžite prerušia jeho vzrušenie. Postupne sa naučí sebaovládaniu.